monikinblog

Ale aj na Slovensku sa nájde pár príkladov, kto tento pokoj majú:  poslanci, vládni činitelia a zbohatlíci, ktorí zabezpečili seba a j svoje deti na niekoľko generácií .

Kto nám ale môže pomôcť? Predsa my sami! Prečo? Lebo vidíme neustále zdražovanie a zbedačovanie ľudí. Mnohí  sa pýtame:  Prečo sa zvyšujú ceny potravín, ktoré sú čoraz nekvalitnejšie?  Je každému jasné, že porovnávať kvalitu potravín u nás s potravinami trebárs len v susednom Rakúsku sa nedá. Tam je čokoláda čokoládovejšia a aj aviváž voňavejšia. Prečo? Lebo nám to asi stačí, keď sme ticho.

Uvediem ešte jeden príklad: Prečo platíme plynárňam, vodárňam a elektrárňam poplatky za merače, ktoré nie sú v našom osobnom vlastníctve? Poviete si, čo tam po tom, tých pár eur.  Ak si ale vezmeme, že za každý merač dáme štyri eurá, ročne nás to vyjde na  štyridsaťosem eur na jeden merač, za všetky tri  zaplatíme  stoštyridsaťštyri eur! To je už iná položka však? Peniaze, ktoré by sme mohli použiť inak, napríklad kúpiť dieťaťu bicykel, na ktoré mnohé mladé rodiny musia dlhodobo  šetriť. Lebo všetky zarobené peniaze idú na stravu a bývanie. Čo vlastne z týchto peňazí máme? Nič. Idú pekne zbohatlíkom do vrecka. A my? Sme ticho. Ako vždy. A vláda a poslanci to nemusia riešiť. Jeden človek však nezmôže nič, ale veľké množstvo občanov  to môže zmeniť pomocou referenda.  Problémy , ktoré Slovensko má, sa z roka na rok zvyšujú. Korupcia, diskriminácia majoritného obyvateľstva, zlá legislatíva a celý sociálny systém. Toto nie je možné udržať v stave, v akom to teraz funguje.

Môžete sa ma opýtať: Kto to môže zmeniť? My všetci. Ľudia, ktorých sa to týka. Ľudia ktorí trpia. Vo svete nevyhrávajú vždy len najsilnejší, ale aj tí, ktorí sú iní, a tí, ktorí nie sú ticho.